Naklonený ústav - 11 - Desiate poschodie
Zo šuflíka 1985 – 1993. Upozornenie: Mená, názvy a príbehy použité v texte sú vymyslené. Akákoľvek zhoda s realitou je náhodná.
10. poschodie
To ráno sa stala tragická udalosť. Na tajomníka Zlatého, ktorý prichádzal do práce sa zrútila jedna z travierz, ktoré sa občas z budovy uvoľňujú. Tragická smrť jedného z kolegov zasiahla všetkých pracovníkov, najmä však bezpečnostného technika, lebo tušil, že z toho budú poťahovačky. Cítil, že bude dotazovaný, prečo sa uvoľnila práve tá traverza, prečo práve vtedy a tak.
Mal sto chutí zísť dole a prehliadnuť si miesto úrazu, ale obával sa, že sa zrúti ešte jedna. Naťukal správu a šiel s ňou k riaditeľovi.
Na chodbe stretol Maxigregoriusa Brégešiho. V Brégešiho pohľade bolo cítiť hlbokú ľudskú spokojnosť nad dobre vykonanou prácou.
Bezpečnostný technik na schodoch zastal vo chvíli, keď si uvedomil, že traverza dopadla vlastne presne na miesto, nad ktorým má Brégeši pracovňu. Toto závažné zistenie však nestihol rozvinúť do konca, lebo cítil, že pôda pod nohami sa mu mierne posunula.
Celý ústav sa totiž náhle naklonil na stranu, smerom k pomníku architekta. Niekoľko puklín v stenách sa rozškerilo.
Bezpečnostný technik sa vrátil do pracovne a doplnil správu aj o to, že ústav sa začína stále viac zanárať do podkladu a bude lepšie, ak sa zrúti bez zamestnancov. Až s touto správou zašiel za riaditeľom.
Riaditeľ, keď sa dozvedel o reálnom riziku pádu budovy doporučil, aby sa sťažnosť predložila kompetentným – Ctiradovi Grošlákovi. Ten už bude vedieť čo robiť.
13.02.1993