Naklonený ústav - 04 - Tretie poschodie
Zo šuflíka 1985 – 1993. Upozornenie: Mená, názvy a príbehy použité v texte sú vymyslené. Akákoľvek zhoda s realitou je náhodná.
3. poschodie
O pár dní nato sa na ústav dostavil Maxigregorius Brégeši, nový pracovník Kolíkovho teamu. Vo chvíli, keď prešiel dverami vstupnej haly, čosi trhlo Ing. Bublivým tak, že zhltol ohorok cigarety miesto toho, aby si ho vybral z úst a zapil ho kávou. Hoc káva ohorok uhasila, vred ožil. Mal ideálnu zámienku na dlhý boj proti svojmu majiteľovi. Ing. Bublivý zareval a vybehol z kancelárie tak rýchlo, že sa vred unášaný prudkým pohybom ani nestihol ozvať.
Keď Maxigregorius Brégeši prešiel vstupnou halou a privolal si výťah, ozvalo sa z výťahovej šachty svištivé cvendžanie oceľových lán, škrípanie shrdzaveného železa a následne na to tupý treštivý úder, ktorý otriasol celou budovou. Inak sa nestalo nič, až na to, že výťah nejak dlho nechodil, hoc Brégeši opakovane stláčal PRIVOLÁVAČ. Preto sa Brégeši pokorne vybral po schodoch do svojej novej pracovne.
Už prvý deň sa v kolektíve zapísal, ako neoceniteľný a nepostrádateľný, pretože podal zlepšovací návrh na kolektívne varenie kávy, ktorú on sám nazval „Siesta“. Získal si tak priazeň väčšiny kolektívu. Druhý deň sa na pracovisko nedostavil vôbec.
Tretí deň sa v pretrvávajúcej neprítomnosti Brégešiho stala na WC nemilá udalosť. Generálny riaditeľ počas výkonu svojej generálnej potreby zrazu začul, že na WC nie je sám. Zrazu si uvedomil, že vydáva zvuky predsa len generálne intímne, aj keď ľudské. Nadobudol strach, že by mohli podrývať jeho autoritu.
Zvolal úsekovú schôdzu, kde sprísnil dodržiavanie pracovnej doby, keďže poniektorí noví pracovníci asi nevedia trafiť do práce a nariadil, že na WC sa môže nachádzať súčasne maximálne jeden pracovník VÚTP a to bez ohľadu na pohlavie, rasu, náboženské, či iné vyznanie, sexuálnu orientáciu, či farbu pleti.
Nasledujúce ráno vedúci nečakane pristihol Maxigregoriusa Brégešiho, ako z okna jeho pracovne odstreľuje malorážkou holuby. Brégešiho prítomnosť na pracovisku ho však natoľko prekvapila, že sa nezmohol ani na slovo odporu.
Keď sa Brégešimu popoludní minuli náboje, šiel variť kávu, pričom sa nepríjemne obaril, takže ďalší mesiac strávil na PN. Vedúcemu sa v tom čase v hlave vynárali kliatby až z ranného detstva.
Keď Brégeši konečne nastúpil do práce, bolo možné z jeho pracovne počuť tlmené údery. To prebúraval stenu do vedľajšej kancelárie. Keď bola hotová vyrazil zvedavému referentovi pre prácu s kádrami päsťou tri zuby za trest, že mu obarenie kávou neuznal, ako pracovný úraz. Tesne potom odišiel založiť komisiu prevádzky písacieho stroja. Medzitým však ešte zatelefonoval tajomníkovi Zlatému a oznámil mu, že je somár. Kým odovzdával tlačivá u riaditeľa, ozval sa tlmený výbuch plynu z jeho pracovne, ktorý narobil značné škody. Ajhľa, vyvrela káva, pomyslel si Maxigregorius a operatívne premenoval komisiu na komisiu prevencie potencionálnych detonácií a z pozície jej predsedu nahuckal Ing. Krkovičkovú, aby šla zaškrtiť tajomníka Zlatého. Čin nebol dokonaný, pretože Ing. Zlatý ju počas škrtenia znásilnil.
Privolaní príslušníci vyšetrujúci ublíženie na zdraví skonštatovali, že ide o znásilnenie. Medzitým však ktosi odcudzil podporučíka Krombavého, ktorý sa však neskôr našiel v byte u M. Brégešiho.
Ďalší deň sa hneď ráno začalo z Brégešiho pracovne ozývať hrdelné ziapanie akejsi ženy. Tento zvuk po pár minútach prilákal vedúceho, ktorý našiel upratovačku práve vo chvíli, keď sa jej konečne podarilo vybrať z výstrihu potkana, ktorého jej tam zasunul M. Brégeši, aby sa trochu rozptýlil.
Generálny riaditeľ si po týchto referenciách asi na sekundu a dvadsať stotín pripustil, že protekcia je… a viac nestihol. Vybavil sa mu dôverný vzťah ku Brégešimu z minulosti a dal sa do žehlenia aj tohto problému.
13.02.1993