Naklonený ústav - 03 - Druhé poschodie
Zo šuflíka 1985 – 1993. Upozornenie: Mená, názvy a príbehy použité v texte sú vymyslené. Akákoľvek zhoda s realitou je náhodná.
2. poschodie
Chodbou prešiel Dr. Príťapný, znechutený, z toho, že sa stretol s Karolímou Prípodobnou, ktorá od neho chcela počuť celkom vlastný názor. Našťastie jej utiekol a skryl sa vo svojej kancelárii. Ostatne aj tak mal ten deň akýsi čudný kádrový pocit. Nedokázal to popísať, ale priam cítil, že niečo nie je v poriadku. Cítil, že čosi visí vo vzduchu, ale našťastie nie priamo v jeho pracovni. Aj tak si pre istotu trochu uvoľnil kravatu.
Tesne po tom, čo zmizol v kancelárii, vyliezol na chodbu asistent Korbáčik, ktorý škárou dverí pozoroval situáciu a nečakal na nič iné. Nenápadne ťukol na tapacírovaný poťah dverí pracovne profesora Hlístu a išiel ku popolníkom. Čistou náhodou pomaly vyšiel zo svojej miestnosti naraz aj profesor Hlísta a taktiež náhodou tam našiel asistenta. Vrhol konšpiratívny pohľad smerom na schodište a prázdnu chodbu. Prisunul sa k asistentovi, akoby si odpaľoval cigaretu a skôr cez nos, než cez ústa zašepkal
– Počul som, že ku kolegovi Kolíkovi bude dosadený nový pracovník.
– To snáď nie! – prekvapil sa asistent, lebo až tak vážnu správu nečakal.
– Ale áno, áno. Má to byť totiž akýsi dôverný známy generálneho. Vieš, že inak by sa sem nedostal.
– To hej, a navyše priamo ku Kolíkovi. Musí to byť veľmi dobrý známy generálneho…
– Veď práve. Povráva sa, že skôr dôverný známy, ba priam mimoriadne dôverný, pretože… – poobzeral sa profesor okolo seba, či sú na chodbe naozaj celkom sami – …ale nechajte si to len pre seba, vraj nie je celkom to… normálny. – Významne nadvihol obočie profesor a nenápadne sa odplížil chodbou.
Asistent Korbáčik už o 18 sekúnd telefonoval na štrnáste do osobného:
– Jani, čo je prosím ťa pravdy na tom, že ku Kolíkovi má nastúpiť ten šialenec?
– Ty to už vieš? – prekvapila sa Jani – Veď je to tajné.
– Tak, bol som na chodbe. – Vysvetlil asistent.
Mal pravdu. Chodby ústavu boli miestom, odkaľ sa riadil celý ústav. Najmä tá pri sekretariáte bola povestnou. Niektorí odvážnejší ju nazývali Ústrednou chodbou, pretože na nej sa riešilo všetko. Závery zo siahodlhých porád, kádrové otázky, prípadne priamo zmeny.
13.02.1993